SKEN

Aktuality

Biobanka pomôže liečiť rakovinu aj zriedkavé ochorenia

Výskumné centrum UNIZA, FEIT UNIZA a FRI UNIZA spolupracujú pri založení systémovej verejnej výskumnej infraštruktúry pre biobankovanie pri Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine Univerzity Komenského v Bratislave

„Biobanky pre ľudské vzorky zohrávajú v oblasti preventívnej zdravotnej starostlivosti čoraz väčší význam. Predstavujú kľúčový nástroj na zvýšenie efektívnosti medicínskeho výskumu v globálnom rozsahu“, uviedla profesorka Andrea Čalkovská, dekanka Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine.

Na Slovensku štartuje významný projekt založenia a prevádzkovania systému biobánk, o ktorý sa tímy odborníkov na Ministerstve zdravotníctva SR, Univerzite Komenského a Slovenskej akadémii vied (SAV), spolu s ďalšími slovenskými priekopníkmi intenzívne zasadzovali už niekoľko rokov. Úžasná vec sa nakoniec podarila a vďaka projektu financovanému z európskych štrukturálnych a investičných fondov EÚ v celkovej výške približne 18M Euro  sa začína budovať národná biobanka ako systémové úložisko biologických vzoriek (tkanivá, bunky, krv a iné telesné tekutiny) od pacientov i zdravých ľudí. Ľudské biologické vzorky sú najvzácnejším zdrojom poznatkov medicínskeho výskumu, pričom sú k dispozícii len v obmedzenom množstve. V novovybudovanej biobanke v Martine sa budú uskladňovať už predtým diagnostikované vzorky pacientov z celého Slovenska v najmodernejších automatických systémoch pri uplatnení všetkých právnych a etických noriem. Neoddeliteľnou súčasťou je aj komplementárny projekt digitálnej biobanky tiež financovaný z   operačného programu Integrovaná infraštruktúra (OPII) 2014-2020 vo výške skoro 11,6M Euro, zabezpečujúcej bioinformatickú časť ako aj archiváciu digitálnych záznamov a využívanie algoritmov umelej inteligencie, ktoré umožnia prepájať a nachádzať súvislosti medzi výsledkami analýz a klinickými dátami. Svoje know-how v oblasti informačných technológií na generovanie a analýzu dátových balíkov, vrátane „omics“ riešení, poskytnú odborníci zo Žilinskej univerzity. Spoločné a synergické využitie týchto zdrojov umožní realizovať mnohé výskumné aktivity, vrátane možnosti overenia výsledkov základného výskumu, napr. nových biomarkerov na klinických vzorkách, o vývoji nových modelov na skúmanie mechanizmov rakoviny a zriedkavých chorôb, pričom sa výrazne môžu zlepšiť podmienky participácie slovenskej vedy vo veľkých medzinárodných projektoch. V konečnom dôsledku etablovanie biobankovej infraštruktúry vedie k rozširovaniu poznatkov o zdraví, chorobách a ich vývoji. Ich implementácia do praxe pomôže zachovať zdravie alebo úspešne liečiť mnohé vážne choroby.

Infraštruktúra, ktorá na Slovensku dlhodobo chýbala ako v jednej z mála krajín EU, pomôže vedcom nachádzať súvislosti vzniku ochorení a  efektívnejšie im predchádzať. Slovensko sa má možnosť zapojiť aj do európskej či svetovej siete národných biobánk, a tak zvýšiť úspešnosť výskumu a vývoja v oblasti nových preventívnych opatrení, diagnostiky či liečby. Biobanka ako zdroj dát, expertízy a klinických súvislostí môže posilniť a rozvíjať aj inovačné aktivity výskumníkov a nových firiem na Slovensku i v kontexte medzinárodnej spolupráce. Ako základný predpoklad pre rozvoj excelentného biomedicínskeho výskumu má biobanka veľký potenciál viesť k vývoju unikátnych nových postupov, či liekov, ktoré zviditeľnia Slovensko na inovačnej mape v oblasti zdravia.

Projektový program infraštruktúry biobánk tvorí komplexné konzorcium vedené Jesseniovou lekárskou fakultou v Martine Univerzity Komenského v Bratislave,  spolu s Biomedicínskym centrom SAV v Bratislave, Centrom sociálnych a psychologických vied SAV v Bratislave, Lekárskou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave, Ministerstvom zdravotníctva SR, Národným onkologickým ústavom v Bratislave, Národným ústavom reumatických chorôb v Piešťanoch a Žilinskou univerzitou v Žiline.

cal02. 03. 2021

Podujatie AMiCE Info-Session

V rámci projektu AMiCE sme na Mikuláša 6.12.2019 zorganizovali podujatie Info-Session s firmami a výskumníkmi, ktorí sa zaoberajú 3D tlačou a cirkulárkou ekonomikou. Účasť bola výnimočná, 26 ľudí podiskutovalo o tom, ako by sa tieto dve oblasti na Slovensku mohli viac rozvinúť - výskumne, biznisovo či projektovo. 3 firmy zozdieľali svoje skúsenosti s biznisom v týchto netradičných oblastiach. Výskumníci sa podelili o svoje výsledky výskumu. Odprezentoval sa aj ďalší projekt na Výskumnom centre - PLASMABORDER, ktorý využíva práve 3D tlač vo svojom výskume plazmového pera. Výsledkom stretnutia bolo zosumarizovanie výziev, ktorým firmy aj výskumníci čelia v oblasti 3D tlače a cirkulárnej ekonomiky. Týmito výzvami sa budeme ďalej v projekte zaoberať. O riešeniach Vás budeme informovať.

cal09. 12. 2019


Fotogaléria
(1 fotografií)


 

Deň zdravého ovzdušia na Žilinskej univerzite v Žiline

V sobotu, 28. septembra 2019 sa v areáli ŽILINSKEJ UNIVERZITY V ŽILINE, VEĽKÝ DIEL uskutoční  Deň zdravého ovzdušia. Mottom podujatia bude: „Čo ja môžem urobiť pre zlepšenie ovzdušia vo svojom okolí.“. Deti, študenti a aj dospelí si môžu vo vedomostnom teste overiť svoje znalosti z oblasti znečistenia ovzdušia. Účastníci, ktorí sa zapoja do vedomostného kvízu, budú odmenení propagačnými predmetmi  a dostanú aj malé občerstvenie.

Podujatie sa uskutoční v rámci projektu AIR TRITIA - JEDNOTNÝ PRÍSTUP K SYSTÉMU RIADENIA ZNEČISTENIA OVZDUŠIA PRE FUNKČNÉ MESTSKÉ OBLASTI V REGIÓNE TRITIA, ktorý je financovaný programom Interreg CENTRAL EUROPE.

 

cal19. 09. 2019

Fotogaléria
(1 fotografií)


 

Obehové hospodárstvo

V rámci projektu AMiCE sa zaoberáme aj obehovým hospodárstvom. Táto téma bola doposiaľ na Slovensku nová a preto sa ňou zainteresovaní zaoberali len okrajovo. V súčasnosti však nastala veľká zmena a táto téma sa čoraz viac skloňuje v médiách aj dokumentoch, ktoré sú tvorené ministerstvami a štátnymi agentúrami.

Ministerstvo životného prostredia spolu so Slovenskou agentúrou životného prostredia vytvorili publikáciu s názvom Obehové hospodárstvo, budúcnosť rozvoja Slovenska (http://online.fliphtml5.com/rtvb/axkz/#p=1). Táto publikácia vysvetľuje prechod od lineárneho hospodárstva k obehovému, prezentuje príklady dobrej praxe, rozhovory s odborníkmi ako aj trendy a výzvy v prechode k obehovému hospodárstvu.

To, že Európska únia aj členské štáty prijali rôzne opatrenia k zamedzeniu tvorby odpadov sme si mohli všimnúť, pretože sa priamo dotýkajú nášho každodenného života, napr. v obmedzeniach igelitových tašiek v obchodných reťazcoch a ich povinným spoplatňovaním.

Aké ďalšie obmedzenia nás čakajú? V oblasti obehového hospodárstva sa môžeme tešiť na tlak na recykláciu a znovu používanie materiálov vo výrobe. Všetko, čo sa dá znova použiť, by nemalo byť vyhodené ako odpad, ale znovu použité vo výrobe nových produktov. Začnú sa podporovať projekty, ktoré sa budú správať na základe princípov obehového hospodárstva.

Jednému z takýchto projektov sa venuje aj náš kolega, ktorý píše komplexný výskumný projekt zameraný na batérie do elektromobilov, ich predlžovanie životnosti, recykláciu, či tzv. second life, kedy výskumníci definujú potenciál použitých batérií v elektromobiloch a navrhnú, ako by sa im dal „vdýchnuť druhý život“. Tešíme sa na výsledky, ktoré výskumníci v tejto oblasti dosiahnu, nakoľko takýto posun výrazne ovplyvní nielen naše životy, ale najmä naše životné prostredie.

cal20. 06. 2019

Výskumná spolupráca s Poľskou republikou

Výskumné centrum rozvíja spoluprácu s najvýznamnejšími poľskými výskumnými organizáciami. Doc. Ing. Tibor Donič, CSc. nadviazal  spoluprácu s pracoviskom Poľskej akadémie vied v Krakowe zameraného na fyzikálnu metalurgie kovov, kovových zliatin a kompozitných materiálov. Pracovisko je vybavené najmodernejšími analytickými systémami a tiež poloprevádzkovou sekciou, kde sú pripravované aktuálne najmodernejšie materiály pre široké inžinierske aplikácie. Jedná sa o celý komplex neželezných kovov ale aj vysokopevné zliatiny na báze železa. Aktuálne a dlhodobo je tu priestor na podávanie spoločných vedecko-výskumných projektov ale aj bilaterálnej spolupráce-projekty APVV.

Rozvíja sa tiež perspektívna spolupráca so Sliezskou technickou univerzitou v Gliwiciach, pracoviskom zameraným na pokročilé materiály na báze horčíka, hliníka, medi, titánu a tiež kompozitných gradientných materiálov pre oblasť elektromobility. Toto pracovisko analyzuje materiály, ktoré by mali v princípe submikrónovú štruktúru. Tieto štruktúry sa vyznačujú vysokou mechanickou pevnosťou, nízkym elektrickým odporom a odolnosťou proti prirodzenému a umelému starnutiu vnútorných štruktúr. Priestor by bol tiež pre analýzy koróznej odolnosti týchto materiálov a to v rôznych koróznych prostrediach. Perspektívne je tiež možné počítať s PVD technológiou, vákuovým kalením špeciálnych materiálov, únavovými skúškami, creepovými skúškami a HPT technológiou. Rozvíjajú sa spoločné publikačné aktivity a stáže študentov a pracovníkov Výskumného centra na Sliezskej technickej univerzite v Gliwiciach.

cal18. 09. 2018